Možno iný druh lásky
11.02.2015 21:46:06
Je to pravda.Jednoducho človek si začne vážiť, čo má, až kým o to príde. Nehovorím,že som si ho nevážila. Posledné roky som si uvedomovala,že nebol zlý on. Stačilo zmeniť prístup. Častokrát hľadáme chybu v ostatných, no čo keď stačí spozorovať vlastnú a napraviť ju.Vždy som si myslela,že je zlý.... Zlý v tom zmysle,že asi nie je normálny ak toto dopustí. Nechápala som, prečo nevie vstať a povedať si, už stačilo.V minulosti som sa nikdy nesnažila ho pochopiť ako otca, ako človeka, ako chlapa, ako kamaráta. Moja neochota dostať sa do neho vychádzala zo sebeckosti, egocentrizmu. Našťastie to prišlo a dostať sa do jeho hlavy bolo to najľahšie. Len si stačí otvoriť srdce a počúvať.Všetko, čo spravil alebo nespravil ma len poučilo a naučilo. Nedal mi mi materiálne veci ale dal mi skúsenosti a ukázal mi,ako nežiť. Naučil ma ako malovať byt, ako ukladať dlažbu, ako fugovať,ako sa robí s vodováhou.Milovala som ho.Milovala iným spôsobom.. Bola to vďačná lásky dcéry k otcovi. Nikdy som mu nepovedala,ako ho mám rada. Nezvyklo sa to ... to ma mrzí... Nechcem zvyky, chcem to robiť, to čo cítim. Dnes viem,že prejavovať lásku iným je jedna z najdôležitejších veci v živote.Mal v očiach detskosť, radosť, no videla som tam smútok a sklamanie zo svojho života , z neschopnosti dať deťom , to čo by naozaj chcel, nad situáciou resp. stavom,do ktorého sa dostal.Rada som sa s ním rozprávala a mojej budúcnosti. On veril. A na to nezabudnem. Navždy bude so mnou. Môj otec zomrel 8.2.2015 o 8:00 ráno.Jeho zabil alkohol, dúfam,že sa zhora pozerá a bude ma strážiť :) 2x Ďakujem .
Komentáre